Amyotrofická laterálna skleróza (skratka ALS, známa aj ako Lou Gehrigova choroba alebo choroba motoneurónov) je progresívne, smrteľné, neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktorého výsledkom je degenerácia a strata mozgových a miechových motoneurónov, teda buniek centrálnej nervovej sústavy, ktoré ovládajú vôľou ovplyvniteľné svalové pohyby. Kvôli tomu dochádza k postupnej svalovej slabosti až atrofii. Mozog nakoniec nie je schopný ovládať väčšinu svalov a pacient zostáva paralyzovaný, pri zachovaní psychických a mentálnych schopností. Pôvod ochorenia nie je známy.
Rozlišujú
sa tri formy ALS, a to sporadická, familiárna a guamská. Najčastejšia je sporadická forma;
familiárna forma (5-10%) predpokladá častejší výskyt v rámci rodiny, teda dedičný pôvod. Tretia forma odkazuje na mimoriadny
výskyt ochorenia na tichomorskom ostrove Guam v 50. rokoch 20. storočia.
Medzi
príznaky rannej formy ALS patrí zvýšená svalová slabosť, zvlášť v rukách a
nohách, postihnutie reči,
prehĺtania a dýchanie. Incidencia ochorenia je 1:50 000, kým prevalencia je 1:17 000. Rýchlosť, akou choroba postupuje, je
individuálna. Priemerný čas sa uvádza 2 - 4,3 roka, pričom približne 25%
pacientov prežije päť, 8-16% desať a 5% žije dvadsať rokov.
Ochorenie,
známe aj ako Lou Gehrigova
choroba, získalo pomenovanie po slávnom basebalovom hráčovi New York Yankees,Lou Gehrigovi, ktorému ALS
diagnostikovali v roku 1939. Medzi súčasné osobnosti postihnuté ALS patrí gitarista Jason Becker, Stephen Hawking alebo slovenský futbalista Marián Čišovský.