Alportov syndróm

Alportov syndróm, či tiež dedičná nefritída, je dedičné ochorenie, pri ktorom je postihnutá funkcia obličkových glomerulov. Dysfunkcia spočíva v stenčení bazálnych membrán glomerulov vďaka zlej syntéze α-reťazcov kolagénu IV.

Toto vrodené ochorenie opísal v roku 1927 doktor Cecil A. Alport vďaka britskej rodine, v ktorej sa vyskytovali v niekoľkých generáciách muži postihnutí súčasne hluchotou a postupujúcou nefropatiou. Na podstatu ochorenia sa prišlo až v 70. rokoch 20. storočia.

Alportov syndróm je najčastejšie spôsobený mutáciou génu pre α5 reťazec kolagénu IV (najčastejšie mutácie génu COL4A5 na X chromozóme), menej často mutáciou génu pre α3 alebo α4 reťazec kolagénu IV. Dedičnosť môže byť viazaná na X chromozóm, ochorenie je autozomálne recesívne i autozomálne dominantné. Mutácia spôsobí tvorbu defektných reťazcov, ktoré sú následne degradované, pritom nedôjde k vytvoreniu komplexu α3,4,5 v bazálnej membráne. Vďaka tomu je bazálna membrána viac náchylná k proteolýze, čo sa prejaví morfologickými zmenami - rozvláknením bazálnej membrány a striedaním jej rozšírených a zúžených úsekov.

Pre klasický Alportov syndróm je typické postihnutie obličiek (prejavuje sa ako nefritický alebo nefrotický syndróm). U plne vyvinutého Alportovho syndrómu (inak tiež progresívna hereditárna nefritída) sa pridávajú obojstranné poruchy sluchu a očí.

Kolagén IV sa tiež vyskytuje v bazálnej vrstve epidermis. Tento nedostatok nevedie k žiadnym ťažkostiam, no môže byť použitý na určenie diagnózy. Ako tzv. Syndróm tenkých bazálnych membrán je nazývaná miernejšia forma X-viazaného Alportovho syndrómu, mutácie génu COL4A3 alebo COL4A4. 

Diagnostika spočíva vo fyzikálnom vyšetrení a anamnéze, detailnej rodinnej anamnéze a prípadne analýza moču u blízkych príbuzných; imunohistochemické vyšetrenie bazálnej membrány v obličkovej alebo kožnej biopsie, vyšetrenie renálnej biopsie pomocou elektrónového mikroskopu a molekulovo genetickom vyšetrení génov COL4A3, COL4A4 a COL4A5.

Liečba je len symptomatická a spočíva v korekcii krvného tlaku a znížení proteinúrie (odpad bielkoviny v moči). Jediná možná terapia u terminálnej fázy zlyhania obličiek pri Alportovom syndróme je v súčasnej dobe hemodialýza alebo transplantácia obličky. V budúcnosti sa uvažuje o liečení pomocou génovej terapie.

Príznaky:

  • obličkové: mikroproteinúria, hypertenzia a renálna insuficiencia.
  • sluchové: obojstranná strata sluchu vo vysokých frekvenciách.
  • očné: predný lentikonus (15-20% prípadov), perimakulárna hyperpigmentácia (30% prípadov).
  • Do rodinnej anamnézy sa radí často hematúria, hluchota a / alebo terminálna fáza zlyhania obličiek.
  • Medzi klinické príznaky podporujúce podozrenie na syndróm tenkých bazálnych membrán patrí pretrvávajúca hematúria bez zlyhania obličiek ako u postihnutého jedinca tak v rodinnej anamnéze

Združenia, nadácie, organizácie:

Rodiny žijúce na Slovensku: 

V prípade záujmu môžete tieto rodiny kontaktovať. Radi pomôžu, podelia sa so skúsenosťami či odpovedia na vaše otázky.

Ak chcete pridať na mapu ďalšiu osobu s týmto syndrómom, vyplňte formulár nižšie.


*

*

*


PODPORUJÚ NÁS:

Japonské plienky


 .