Martin sa narodil v roku 2002 v Bojniciach, no žijeme v Prievidzi. Celé tehotenstvo prebiehalo úplne normálne. Martin bol dokonca prenášané dieťa, narodil sa cisárskym rezom s úplne klasickými mierami :)

Jednou zo zásadných komplikácií pri pôrode bolo, že mal okolo krku a bruška omotanú pupočnú šnúru a tým pádom neodkysličený mozog. Na druhý deň po pôrode ho zobrali do Martina, lebo mal kŕče. V inkubátore strávil svoje prvé štyri mesiace. Už v nemocnici sme začali cvičiť Vojtovu Metódu. Sami doktori nám nevedeli povedať ako sa bude jeho stav vyvíjať, či bude vôbec chodiť alebo rozprávať.

Keď mal Martin 1 rok, dostal prvý epilepticky záchvat, na čo máme strašne zlé spomienky (dnes je Martin už asi 8 rokov bez záchvatu). Nevedela som, čo to je. Mala som 24 rokov keď nám detská doktorka povedala, že máme postihnuté dieťa. Ako prvé nás poslala vybaviť si vybaviť papiere. Bolo to veľmi ťažké obdobie.
Martinova diagnóza je Detská mozgová obrna - kvadruspastická forma.

Martin toho veľa nevedel. Postupne sa naučil otáčať na bruško, ručičky mal takmer stále zavreté v päsť, občas si chytil hračku alebo sa začal trošku plaziť. Ako malý bol strašne mrzutý a ukričaný, v dôsledku čoho sme navštevovali aj psychiatra. Martin dokonca dostal na to aj lieky, ktoré ho tlmili a uspávali. Nebola som s tým úplne stotožnená, preto sme ich postupne vysadili. Napriek tomu, že je už dlhodobo bez liekov jeho správanie je úplne v norme.

Od malička sme pravidelne rehabilitovali. Máme za sebou rehabilitácie v Martine v Tetis, v Piešťanskom Adeli, navštevovali sme R1 v Banskej Bystrici a rehabilitačné centrum v Hlohovci. Cvičenia Martinovi dosť pomáhajú najmä v tom, aby sa mu neskracovali šľachy na celom tele. Pred 4 rokmi bol na operácii bedrového kĺbu, naťahovali mu aj šľachy na nohách aj v rozkroku. Momentálne je v sledovaní len neurológa.

Martin navštevuje Praktickú školu v Prievidzi. Na vyučovanie chodí dvakrát do týždňa. Zvyšné dni trávi v zariadení, ktoré navštevujú aj iné zdravotne znevýhodnené deti. Chodí tam len na štyri hodiny, ale páči sa mu tam a je spokojný. U Martina je vidieť pokroky najmä v tom, že viac komunikuje, pozná viac slov a veľa veciam rozumie. Martin je veľmi snaživý a vždy keď sa mu podarí napríklad aj len samému posunúť na vozíku veľmi sa z toho teší. Martin sa rád vozí autom, má rád výlety a prechádzky. A ako každý mladý dospelák rád pozerá televízor, chodí so mnou na nákupy alebo počúva svoju obľúbenú hudbu.

So synom žijem sama a Martin si vyžaduje moju každodennú starostlivosť. Náš príjem pozostáva len z opatrovateľského príspevku, výživného a Martinovho invalidného dôchodku. Naďalej chodíme veľa cvičiť do R1 v Banskej Bystrici, do Hendi a Possibilitas v Piešťanoch a do Hlohovca - centrum Natália. Všetky tieto rehabilitácie sú veľmi finančne náročné a ako samoživoteľka by som to synovi nemohla bez pomoci druhých zabezpečiť. Za každú finančnú pomoc vopred ďakujeme.